Počúvadlianske jazero
Počúvadlianske jazero a rekreačné stredisko sa nachádza 5 kilomettrov severne od obce Počúvadlo. Počúvadlianske jazero bolo vybudované v 18. storočí ako súčasť vodohospodárskeho systému umelých vodných nádrží.
Išlo celkovo až 60 umelých vodných nádrží (tajchov), z ktorých sa do dnešnej dovy zachovalo iba 23. Štiavnické Tajchy tvoria jedinečný vodohospodársky systém, v dobe ich vzniku patrili medzi najvýznamnejšie technické stavby v Európe.
Tajchy vznikali v 18. storočí, v dobe energetickej krízy, keď hlboké štiavnické bane zaplavovala spodná voda. Nedokázali ju odčerpať už ani tisíce ľudí a koní a vtedy prišiel Matej Kornel Hell na myšlienku použiť namiesto živej sily energiu vody. Matej Kornel Hell (1653 - 1743 ), do Banskej Štiavnice sa sa prisťahoval v roku 1693, banský strojmajster, konštrukter a vynálezca. Nedostatok vodných tokov v okolí Banskej Štiavnice vyriešil zachytávaním vody zrážkovej, ktorú z okolitých kopcov takzvanými jarkami zvádzali do umelo vytvorených nádrži. Z tajchov sa táto voda odvádzala podzemnou štolou a poháňala čerpadlá banských vôd, ďalej poháňala zariadenia na drvenie rudy a slúžila aj k pohonu mlynov.
Po Matejovi Kornelovi Hellovi na výstavbe tohto vodoenergetického systému naviazal jeho syn Jozef Karol Hell (1713 - 1789), rodák z Banskej Štiavnice, vynálezca, konštrukrér banských čerpacích strojov, ktorý od roku 1737 študoval na banskej škole mechaniku a hydrauliku u profesora Samuela Mikovínyho. Samuel Mikoviny (1700 - 1750), kartograf, inžinier - zameriavač bol tretím mužom, ktorý sa spoločne s Hellovcami podielal na diele, kdd prepojením 60 tajchov vznikol jeden z najdokonalejších vodoenergetických systémov na svete. Desiatky kilometrov jarkov dokázali do prepojených tajchov nazbierať až 7 miliónov kubických metrov vody. Sila tejto vody sa využívala na pohon čerpadiel, poháňala hámre, mlyny a úpravne vody.
Najväčší z týchto bývalých tajchov, vodná nádrž Počúvadlo sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnícke vrchy. S návrhom vybudovať nový tajch nad obcou Počúvadlo prišiel v polovici 18. storočia strojný majster Hell a po schválení dvorskou komorou vo Viedni sa s výstavbou vodnej nádrže začalo 24. apríla 1775. Stavbu dokončili 26. mája 1779. Dĺžka koruny hlavnej hrádze je 195,3 metra, šírka koruny hrádze je 19 metrov, výška hrádze je 29,6 metra. Maximálna hĺbka je 10,8 metra, rozloha 12,3 hektára, objem vodnej časti pri maximálnej hladine je 922 300 m3, maximálna hladina v nádrži je 680 m. n. m. a dĺžka známych prítokových jarkov je 17 746 metrov. Najdlhším z týchto jarkov bol Sitniansky jarok, ktorý mal dĺžku 4 630 metrov. Vodná nádrž má ešte 5 ďalších vedľajších hrádzi. Súčasťou jarkov bolo aj sedem vodných štôlni.
Dnes už táto vodná nádrž neslúži svojím pôvodným účelom, je z nej romantické rekreačne stredisko obľúbené v letnom i zimnom období. Patrí medzi najnavštevovanejšie lokality v blízkom okolí, dá sa tu kúpať, člnkovať, v zime lyžovať v okolí, je to aj jedno z východiskových miest k výstupu na najvyšší kopec Štiavnických vrchov Sitno.
Vodná nádrž Počúvadlo je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva ,,Banská Štiavnica" zapísané do zoznamu v roku 1993. Tento zápis do zoznamu svetového dedičstva potvrzuje výnimočnú hodnotu lokality.