Rakúsko - Viedeň -kostol sv. Othmara

Turistické cíle • Kostel

kostol sv. Othmara • Fotografie (34) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (34 fotografií)

pohľad k hlavnému oltáru

zadná časť kostola

Vstoupit do fotogalerie (34 fotografií)

Druhý deň nášho krátkeho jesenného pobytu vo Viedni naplánovala moja sestra. Naším cielom bol Hundertwasserhaus.
Ráno sme sa vydali k blízkej zastávka električky, tá nám doslova pred nosom ušla. Zostávala nám asi polhodinka do príchodu ďalšej električky. Zastavili sme sa teda na džús a koláčik v bistre na rohu ulice. Potom sme už nasadli do električky, ktorá nás zaviezla na hlavnú vlakovú stanicu, kde sme si dali kufor do úschovne a vydali sme sa na električku. Pôvodne sme mali využiť dve električky, ale keďže na prestupnej stanici by sme museli dlhšie čakať, vydali sme sa k nášmu cieľu pešo. A dobre sme spravili. Cestou sme totiž "narazili" na pekný kostol sv. Othmara.

Farský kostol sv. Othmara medzi bielymi garbiarmi - Pfarrkurche St. Othmar unter den Weißgerbern sa nachádza v treťom viedenskom obvode Landstrasse na námestí Kolonitzplatz.

Tento pekný, veľký neogotický kostol bol postavený v rokoch 1863 - 1873 podľa návrhov architekta Frederika von Schmidta ( ktorý navrhol aj budovu viedenskej radnice ). 1.1.1874 bol povýšený na farský kostol. Ide o tehlovú stavbu, zo všetkých strán je samostatne stojaca. Budova je trojloďovou bazilikou so vstupnou vežou i priečnou loďou. Veža kostola patrí svojou výškou 80 metrov k najvyšším vo Viedni ( piatou najvyššou spolu s kostolom sv. Alžbety ).

Z histórie :

Toto je štvrtý kostol, ktorý sa v tejto časti Viedne z historického hľadiska nachádza. Je teda nástupcom troch menších kostolov a kaplniek. Už v roku 1158 v týchto miestach existovala malá dedinka Weihrochberg, ktorá bola za hradbami Viedne na ramene Dunaja. Väčšina obyvateľov si na živobytie zarábala ako garbiari (Weißgärber).
V tejto oblasti až do prvého tureckého obliehania v roku 1529 bola kaplnka zasvätená sv. Wolfgangovi a bolo to prvé stredisko pastoračnej starostlivosti pre ľudí, ktorí žili "medzi bielymi garbiarmi".
Z darovu jednej rodiny a cisárovnej Margaréty postavili malý kostolík - kaplnku Najsvätejšej trojice v roku 1673. Radosť z novej kaplnky však netrvala dlho. Počas 2. tureckého obliehania Osmani kostol vypálili a kňaza zabili.
Základný kameň pre stavbu nového kostola bol položený v roku 1690. V období výstavby mesto Viedeň kúpilo osadu Weißgärber a urobilo znej predmestie Viedne. Kostol bol vysvätený až o 56 rokov t.j. v roku 1746.
V roku 1875 musel kostol aj fara ustúpiť narastajúcej doprave. Časť zariadenia bola z bývalého kostola Margarethenkirche prenesená do nového kostola Othmarkirche.
Táto štvrť zažívala veľký rozmach, ale dlho sa nedali obyvateľom presadiť stavbu nového kostola. Po mnohých neúspešných rokovaniach sa viedenský arcibiskup, kardinál Othmar von Rauscher, v decembri 1862 dohodol na výstavbe nového neogotického kostola a jeho financovaní. Dal si podmienku, že zákazku musí dostať Friedrich von Schmidt, vtedajší stavebný majster vo Viedni.

pohľad k hlavnému oltáru • Foto: bublinko2

Exteriér :

Neogotický kostol sv. Othmara je dlhý 52 metrov, loď je široká 8,7 m a vysoká 22 m, pričom obe uličky sú široké 4,7 m a majú výšku 15 m. V prednej tretine lode sú dve priečne lode, každá je 12 m dlhá a výšku majú ako loď kostola 22 m.
Kostol je postavený z tehly a ozdobné prvky sú z pieskovca. Stavba je rôzne členená. Má niekoľko veží, v ktorých sú štyri zvony z toho tri v hlavnej 80 metrovej veži s hodinami. Umieračik sa nachádza v sanktusturme ( prechodovej veži ).
Kostol je bohato zdobený sochami svätých, zvierat, chymérami, má niekoľko vchodov, vysoké štíhle okná, ktoré zaujťujú dostatok svetla v kostole.

Interiér :

Väčšina zariadenia kostola pochádza z obdobia výstavby. Pod vežou je zlatom maľovaná predsieň s rebrovou klenbou. V strede, v základnom kameni je na čiernom podklade slnko s mnohými lúčmi a červený kríž. Dookola sú ďalšie kamene s erbami.
Pri vstupe do lode kostola sa nachádzajú sochy svätých : Antonia ( 1899 ) a Jozefa z Nazaretu ( 1901 ).
Na opačnom konci v presbytériu sa nachádza hlavný oltár, ktorý má dve poschodia a nad svätostánkom má prílohu s výklenkom, v ktorom sa nachádza krucifix. Po stranách tiež vo výklenkoch sú sochy svätých : Severína, Jozefa, Otmara a Leopolda. Sú dielom Franza Melnitzkého.
Pod posledným oblúkom lode vľavo stojí neogotická dubová kazateľnica, ktorá má dvoje priame schodisko.
V uličkách sú dve neogotické drevené spovednice, ktoré sa už nepoužívajú.

V bočných lodiach sú oltáre : Oltár Najsvätejšieho srdca a Margitin oltár. Margitin oltár sa nachádza na konci pravej lode, v strede so sochou sv. Margity z roku 1942 od Edwina Grienauera. V pozadí je maľba, ktorá zobrazuje v niekoľkých častiach históriu zbúraného kostola.
V transepte ( priečna loď ) je Oltár Ukrižovania a Korunovačný oltár Panny Márie.

V kostole sú štyri kaplnky :

baptistérium s krstiteľnicou, ktorá je vyrobená z leštenej žuly, vrchnák s reliefom holubice je vyrobený z bronzu
Kaplnka zmierenia sa nachádza vo východnom rohu pravej priečnej lode a dnes sa využíva výlučne ako rokovacia miestnosť
Kaplnka Zlatej Madony obsahuje zlatú sochu Madony, ktorá stojí na skrútenom stĺpe, je tu od roku 1988, pred rokom 1939 tu bola lurdská jaskyňa
Kaplnka vzkriesenia je od roku 1990 umiestnená v bývalom krídle sakristie. Slúži na slávnostné omše vo všedné dni

Krížová cesta je z roku 1944 od Rudolfa Holzingera v tvare fresky

Organ - prvý organ v kostole bol z roku 1873 od Carla Hesseho. Predtým ako sa dostal do kostola bol predstavený na svetovej výstave v roku 1873 vo Viedni. Počas prvej svetovej vojny bol poškodený, predné rúry boli rozobrané. V roku 1931 bol organ prestavaný. V roku 1961 bol organ, ktorý bol poškodený počas druhej svetovej vojny, opravený. V roku 2001 prešiel organ generálnou rekonštrukciou.

Páčilo sa nám stavba kostola zvonka aj zvnútra. Do článku som vybrala väčšinou informácie o artefaktoch, ktoré sme mali na našich fotografiach.