Strakonický hrad
Územie u rieky Otavy bolo osídlené už v dávnej minulosti, prví Slovania prišli na toto územie už pravdepodobne v 8. storočí. Ako vyzeral stredoveký strakonický hrad sa presne nevie, prvá zmienka o ňom je z roku 1235 v darovacej listine Václava I.
Strakonický hrad, dominanta mesta, výnimočná pamiatka po stránke historickej i architektonickej už storočia stojí na sútoku Otavy a Volyňky. Hrad bol založený v období medzi rokmi 1220 - 1235, kedy postavili hlavné opevnenie, západnú časť kostola s vežou, palác a hlboký vodný priekop na západnej a južnej strane.
Hrad bol od svojho vzniku spojený so šlachtickým rodom Bavorov, ktorí sa tešili priazni kráľa a patrili medzi významné české šľachtické rody. V roku 1243 daroval Bavor I. a jeho manželka Bolemila časť hradu maltézským rytierom, johanitom. Bavor I. zomrel v roku 1260. Jeho nástupcom sa stal jeho syn Bavor II., ktorý sa oženil s dcérou kráľa Přemysla Otakara II.
Bavor II. začal s výstavbou nového paláca s 35 merov vysokou vežou, ktorá stojí až dodnes a má zaujímavý názov Rumpál. Po smrti Bavora II. začal majetok strakonického hradu spravovať jeho syn Bavor III., a to až do delenia majetku, kedy odovdal Strakovnice svojmu bratovi Vilémovi. Vilém zomrel v roku 1359, strakonické panstvo získal Bavor IV.
V roku 1402 johaniti získali celý hrad, sídlili v ňom až do doby husitského hnutia. Jan III. z Rožnberka po roku 1500 prestaval obytný palác, pristavil severnú kamennú hradbu a vybudoval vežu Jelenka. Posledné práce na prestavbe hradu prebehli v rokoch 1714 - 1721 barokovou zámockou prestavbou.
Hrad bol dvakrát dobytý vyplienený. Po prvykrát v roku 1620 stavovskými vojskami A. Manfelda, neskôr počas tridsaťročnej vojny v roku 1641 švédskym vojskom.
Maléžsky rád na hrade pôsobil až do roku 1951, kedy komunisti uväznili posledného profesora miestného gymnázia a predstaveného kláštora A. Voráčka.
Súčasťou hradného areálu je kostol sv. Prokopa, pôvodný romanský kostol z 1. tretiny 13. storočia, ktorý je na prvom nádvorí. Kostol počas storočí prešiel zložitými stavebnými zmenami, od romankého slohu, cez gotiku až po baroko. Romanský sloh kostola nesie jeho veža vysoká 40 metrov, postavená okolo roku 1243, gotiku pripomenie jeho zaklenutá hlavná loď zo začiatku 16. storočia. Barokové úpravy kostola prebiehali v 17. až 18. storočí.
Do 14. storočia bol kostol zasvätený sv. Vojtěchovi.
Oltár kostola je z roku 1693, súčastné varhany sú z roku 1892. V hrade sa spája niekoľko architektonických slohov. Hlavný vstup je od juhovýchodu barokovou zámockou budovou na prvé nádvorie. Druhé nádvorie obklopuje západná hradba s vežou Rumpál, starý a nový renesančný palác. Tretie nádvorie je u rieky Otavy, sú na ňom hospodárke budovy a západná brána.
Hrad je od roku 1958 chránený ako kultúrna pamiatka Českej republiky.