Teplice - Škvárovník, Hrádek
Škvárovník, nazývaný aj Hrádek je zaujímavá a tajomná stavba, ktorá vznikla ako umelo vytvorená zrúcanina.
Možno trochu bláznivý nápad postaviť takúto budovu sa zrodil v hlave teplického mešťana a murarského majstra Franze Jerkeho. Zaujal ho odpad z miestnych tehelní - ztavené a zpečené tehly, možno aj tehly zo zničených domov po požiari Teplic. V roku 1802 začal skupovať pozemky na Špitálskem vrchu, dnešnej Letné a v roku 1805 začal stavať túto ojedinelú budovu. V tej dobe sa v priestore Letné nachádzali hlavne sady, vinice a aj čerešňové sady. Ako stavebný materíál murársky majster Jerke okrem spomínaných zpečených tehál použil aj kameň, porcelánovu strusku a tehlovú škváru, z tej vznikol aj druhý názov Hrádek - Škvárovník, v tej dobe aj nemecky Schlackenbrg. Franz Jerke najskôr postavil malý altánok, neskôr pristavil ďalšie miestnosti so schodisťami, terasami, balkónami a vežou. Po Franzovi Jerke na jeho diele pokračovali aj ďalší stavitelia, asi do roku 1826 a postupne tak vznikla zaujímavá stavba s okrúhlou vežou, vežičkami, spločenskými miestnosťami a vyhliadkovou kaviarňou.
K zábave výletných hostí mala v okrúhlej veži k zábave slúžiť aj ,,camera obscura,, v tej dobe akýsi predchodca fotoaparátu.
Škvárovník s obľubou navštevovali kúpeľní hostia, v dobe empíru a romantizmu to bolo jedno z ich obľúbených výletných miest. Mohli si tu posedieť a občerstviť sa a tiež si dopriať výhľad na mesto Teplice a krásne České středohoří.
V rokoch 1812 - 1813 navštívil Škvárovník aj známy básnik Johan Wolfgang Goethe a o budove sa vyjadril ako o ,,malej podivuhodnej budove,,. Ďalšia významná osobnosť, ktorú táto stavba zaujala, bol hudobný skladateľ Richard Wagner. Ten začal v prostredí Hrádku, jeho záhradnej reštaurácie písať svoju operu Zákaz lásky. Škvárovník každoročne navštevoval aj pruský kraľ Bedřich Vilém.
Ešte v 70. rokoch 20. storočia bol Škvárovník obľúbeným miestom navštevovaným miestnym obyvateľstvom a kúpeľnými hosťami, vtedy tam ešte fungovala aj reštaurácia Na hrádku. Maliteľom bol Státni podnik Restaurace Teplice, tí si ale s údržbou objektu moc hlavu nelámali a namiesto údržby prestali reštauráciu prevádzkovať a nechali ju takpovediac napospas osudu. Budova začala chátrať a nakoniec ju z bezpečnostných dôvodov uzavreli. Hrozila aj jej demolícia, našťastie k tomu nedošlo a v roku 1987 ho prehlásili za kultúrnu pamiatku.
Budova Škvárovníka ale ani dnes, začiatkom roku 2021 nie je v moc dobrom stave, je zatvorená, čiastočne zakonzervovaná. Stále stojí, odoláva povetrnostným podmienkam, ako dlho to vydrží, neviem. Bola by to asi veľká škoda, je to veľmi zaujímavá budova a pokiaľ sa bližšie pozriete na stavebné prvky, ktorý majster Jerke a jeho následovníci použili by zmizli navždy. Želajme preto Škvárovníku, architektonickému klenotu, aby sa mu vrátila pôvodná sláva a návštevníci by sa zasa mohli rozhliadať do krásneho okolia z terasy reštaurácie.