Obec Červený Kameň v okrese Ilava
V jednej zo slovenkých ľudových piesni sa spieva ,, Pod horami, od skalami, v tom červenom kameni, tam je život veľmi milý ,v tej ľúbeznej zeleni. Tam je mládež veselá, svoju pieseň tam spieva, keď červánky usínajú, ozýva sa dedina,,. Hodí sa, alebo patrí obci Červený Kameň? Veď práve úvod tejto piesne je aj z dreva zobrazený na stene miestneho pohostinstva.
Červený Kameň, obec v okrese Ilava sa rozprestiera v krásnom okolitom prostredí Bielych Karpát, preteká ňou Tovarský potok. Červený Kameň vznikol, ako sa píše v zakladacej listine za vlády Ľudovíta I. z roku 1354 na základe šoltýsskej kolonizácie. Túto listinu koncom 19. sttoročia objavil vtedajší farár a dekan Jozef Chorényi v archíve vedajšieho vršateckého pánstva, pod ktoré vtedajšie územie obce patrilo.
Miesto, kde dnes leží obec, bolo sídlom lužickej kultúry už v mladšej dobe bronzovej. Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo poľnohopodárstvom, spracovaním dreva, chovom oviec a dobytka, tkáčstvom, košíkárstvom.
Hlavnou kultúrnou pamiatkou obce je sakrálna stavba, rímsko - katolícky kostol Panny Márie. Táto baroková stavba vznikla v rokoch 1795 - 1796. Je to jednoloďová stavba s predstavanou vežou a segmentovým uzáverom presbytéria.
Túto listinu koncom 19. sttoročia objavil vtedajší farár a dekan Jozef Chorényi v archíve vedajšieho vršateckého pánstva, pod ktoré vtedajšie územie obce patrilo.
V kostolnej veži mali pôvodne tri zvony. Prvý, z roku 1775, odliali v dielni zvonolejára Mateja Orfanda v Trnave, kde odliali druhý zvon sa nevie, malo to byť pravdepodobne v roku 1810. Tretí zvon odliali v dielni kremnického majstra Samuela Polischa v roku 1816. Osud zvonom ale moc neprial, všetky mali problémy. Jeden z nich začiatkom 19. storočia praskol, nahradili ho zvonom trenčianského majstra Jána Zwilingera z Trenčina. Ten mal nakoniec z týchto troch zvonov najviac šťastia, lebo ostatné dva zvony padli ako obeť prvej svetovej vojny pri výrobe zbraní. Dodnes je vo veži ale opäť trojica zvonov, v roku 1929 ich zhotovili v Brne u firmi Rudofa Maňouška.
Hlavný oltár kostola je neskorobarokový, z konca 18. storočia. Katateľnica, umiestnená v severovýchodnej časti lode je klasistická z konca 18. storočia, je zdobená drevorezbou, na jej baldachýne sú dosky Desatoro a symboly viery, lásky a nádeje. Krstiteľnica je tiež klasistická, z 18. storočia, je umiestnená v severnej časti lode kostola.
Tradície a kultúrne zvyklosti, s ktorými bol život obyvateľov spojený v minulosti sa v obci naďalej zachovávajú dodnes. Sú to napríklad fašiangy, symbol veselosti, zábavy, pitia a hodovania. Začínajú od Troch Kráľov a trvajú do popolcovej stredy, potom už nasleduje štyridsaťdňový pôst. Na Zelený štvrtok sa na znak smútku nad ukrižovaním Ježiša Krista zaväzovali zvony, na deň Veľkého piatku bol prísny pôst, na Bielu sobotu sa po omši zvony rozväzovali, v nedeľu ráno nosili ľudia potraviny na bohoslužbu k posväteniu. Veľkonočný pondelok následovala oblievačka dievčat, kúpači ako odmenu dostávali maľované vajíčko.
24. apríla, na Dura sa pália ohne, nasleduje máj a stavanie májky na Červenej skale, ktorá je pre všetky dievčatá z obce.
K letným slávnostiam patrili dožinky, ukončenie žatvy, na Onreja chodili dievčatá ploty triasť, aby sa dozvedeli informácie o svojom budúcom manželovi.
V zimných večeroch, po skončení prác na poli sa chodilo na páračky. Dievčatá a ženy párali husie perie, rozprávali sa u toho rôzne príbehy, povesti a rozprávky. Páralo sa každý deň okrem soboty, páranie peria v tento deň neveštilo nič dobé.
Na Katarínu, 25. novembra sa konávajú katarínske tanečné zábavy, posledné pred následnou dobou adventu. Na Mikuláša chodil Mikuláš, čert a anjel, dobré deti odmeňovali rozdavaním cukríkov. Následovala Lucia a potom už Vianočné sviatky, Silvester a osláva Nového roku.
Okolie Červeného Kameňa má nádhernú prírodu, miestny turistický oddiel tu každoročne poriada pochod ,, Okolo Červeného Kameňa,,.
Přidat do oblibených uživatelů
Mapa
Ubytování
PočasíPříspěvky z okolí Obec Červený Kameň v okrese Ilava
