Z Bieleho Potoka do Vlkolinca

S Jirkom z Ostravy sme sa narýchlo dohodli na výlete do dedinky Vlkolinec. Rozhodovalo hlavne pekné počasie a tak sme vyrazili autom z Ružomberka smer Vlkolinec. Automobilom sa dá dostať až na parkovisko tesne pod obcou Vlkolinec, ale pretože sme turisti, auto zostalo v Bielom Potoku a my sme sa vydali po žltej turistickej značke, ktorá stúpa nad Biely Potok po lúkach a postupne sa otvárajú krásne výhľady na Biely potok, časť Ružomberka, západné Tatry, Chočské Vrchy, Revúcku dolinu a Nízke Tatry. Po lúke i v lese je to celkom slušný stupák, keď sa dostanete z lesa už sa napojíte aj na cyklistický chodník, ktorým sa dá dostať do mesta Ružomberok.

Odtiaľ to už je blízko do Vlkolinca. Najskôr sme videli cintorín a kostolík a pozreli sme si túto horskú obec. Drevená osada Vlkolinec je súčasťou mesta Ružomberok, leží v oblasti Veľkej Fatry vysoko nad Revúckou dolinou. Dnes predstavuje jeden z najzachovalejších pamiatkovo chránených súborov ľudovej architektúry na Slovensku. Od roku 1993 je zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Predstavuje typ stredovekého sídla s architektúrou horských a podhorských oblastí, s typickou zrubovou výstavbou a terasovytými políčkami.

Dominantou obce je drevená zvonica z roku 1770. Postavili ju z dreva predkovia z Vlkolinca svojím vlastným tesárkym umením ako prejav oddanosti a vďačnosti Pánu Bohu a jeho dobrodeniu. Do zvonice, ktorá je dnes zautomatizovaná na elektrický pohon mala v minulosti vstup iba zvonárka, ktorá mala zmysel pre rytmus a zvonila v trojštvrťovom takte. Zvonenie, ktoré bolo výzvou k modlitbe prebiehalo trikrát denne. Prvé zvonenie zaznelo o 5. hodine ráno, a bolo upozornením pre ľudí aby vstávali a zvala k rannej motlidbe. Druhé zvonenie na poludnie zastihlo ľudí najmä pri práci. Všetci vtedy prestali pracovať, stíchli a pomodlili sa Anjelovi Pánovi. Tretie zvonenie bolo o 18. hodine, v lete i neskoršie, deti sa v tej dobe väčšinou hrali a miestní ľudia stáli na prieddomí a hodnotili události dňa. Po zaznení zvona všetci stíchli a pomodlili sa. Zvon bol i signálom pre školopovinné deti, aby sa pobrali domov a zároveň to bola výzva k začiatku večerného a nočného pokoja. Zvon na zvonici oboznámil i o úmrti v obci a jeho zvuk ho doprevádzal pri jeho poslednej ceste z dediny na cintorín. Zvonica je jednou z najstarších stavieb v obci. Jej strecha i jej obvod je opláštený šindľovou krytinou. Jej funkcia okrem upozornenia k modlidbám bola i pri požiaroch a iných nebezpečenstvách, ktoré hrozili obci.

Rímskokatolický kostolík Navštivenia Panny Márie je jednoloďová novoklasická stavba s vežou a pristavenou sakristiou postavenou v roku 1875. Pôvodne na tomto mieste stála kaplnka patriaca k vedľajšiemu cintorínu. Kostol vyjadruje tradíciu a príslušnosť ku kresťanstvu, jeho funkcia v tejto vrchárskej obci v drsných podmienkách pre život stálych obyvateľov bola v minulosti jediným miestom pre spoločenský kontakt, zdrojom síly i prameňom motivácie. Významnejšími opravami prešiel kostol v rokoch 1941, 1950 a 2008. V roku 2013 na kostole prebiehala oprava strechy.

Drevená rumpálová studňa 12 metrov hlboká slúžila v minulosti ako jediný zdroj pitnej vody v obci. Vnútorna časť studne je z kameňa, na kamennej podmurovke je postavená drevená konštrukcia, ktorú pokrýva sedlová strieška pokrytá dreveným šindľom. Táto studňa z roku 1860 reprezentuje jednoduchú ľudovú stavbu s charakteristickými znakmi a dobovým konštrukčným riešením.

V osade je aj muzeálny objekt Roľnícky dom s expozíciou pôvodného bývania. Je to zrubový ľudový dvojdom s dvojpriestorovou stodolou, maštaľou a murovanou sýpkou. Je charakteristickým urbanistickým zoskupením sídla Vlkolinec. Drevo ako základný stavebný materiál je použitý pri obytnej a hospodárskej časti, kameň sa použil pri stavbe komôr a sýpok.

V bývalej škole je dnes Galéria pátra Horského s výstavou a historickými fotografiami, je i informačným centrom, obchodom a občerstvením. Kňaz Pavol Horský žil v rokoch 1924 - 1995. V minulom režime bol pre svoju vieru prenasledovaný a odsúdený na väzenie v rokoch 1950 - 1960. Na bývalej škole, dnešnej Galérii je umiestnená pamätná doska tunajšieho učiteľa, ktorý padol ako interbrigadista v Španielsku v roku 1936 vo veku 25 rokov.

Vlkolinec je pozoruhodne neporušene zachovalý sídelný celok, ktorý pozostáva z typických zrubových objektov stredoeuropského typu. Je poslednou obývanou osadou v karpatskom regione zachovanou ako celok v pôvodnej ľudovej architektúre, kde sa spája tvorivá činnosť človeka s prírodou. Z celkovo 55 domov tu dnes bývajú stáli obyvatelia iba v 6 domoch, ostatné obývajú obyvatelia z celého Slovenska, prevážne rekreačne. V okolí Vlkolinca je i náučný chodník, ktorý má 5 trás, ktoré vedú územím s mimoriadnými prírodnými a kultúrnými hodnotami.