Blatnice pod Svatým Antonínkem - kaplnka svätého Antonína Paduánskeho ( Svätý Antonínek )

Turistické cíle • Kaple

kaplnka svätého Antonína Paduánskeho • Fotografie (22) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (22 fotografií)

hlavný oltár

kaplnka svätého Antonína Paduánskeho

Vstoupit do fotogalerie (22 fotografií)

Cieľom nedeľného popoludňajšieho dňa bolo jedno z najznámejších Moravských miest a to kaplnka svätého Antonína Paduánskeho alebo jednoducho Svätý Antonínek. Kaple je postavená na poslednom výbežku Bielych Karpát - Antonínskem kopci vo výške 350 m.n.m. medzi obcami Blatnice pod Svatým Antonínkem a Ostrožskou Lhotou.

Antonínsky kopec bol v minulosti pohanským božiskom, slovanským pohrebiskom. V ľudovej povesti sa traduje, že tadiaľ v 9. storočí prešiel sv. Cyril a Metod počas putovania z Nitry na Velehrad.

Za postavenie kaplnky na Svätom Antonínku sa zaslúžil vtedajší majiteľ ostrožského panstva knieža Hartmann z Lichtenštajna, nechal ju postaviť z vďačnosti, ako poďakovanie za uzdravenie svojho syna. Práve on požiadal v roku 1662 biskupský konzistor v Olomouci o povolenie k stavbe kaplnky, ktorá mala odvrátiť príchod nepriaznivého počasia a s tým spojené ohrozenie úrody. Súhlas nakoniec dostal až po niekoľkých urgenciach v roku 1668 a ešte v tomto roku položili základný kameň kaplnky zasvätenej sv. Antonínu Paduanskému. Dokončená kaplnka mala v pôdoryse osemhranný tvar, dnes je v nej hlavný oltár.

Prvá púť ,,na Blanickej hore " sa uskutočnila v roku 1671. Ihneď po dokončení kaplnky sa toto miesto stalo veľmi navštevovaným pútnickým miestom, po nájdení prameňa liečivej vody v polovici 18. storočia, ktorá mnohých uzdravila sa návštevnosť ešte zväčšila. Kaplnka bola pôvodne osembokou rotundou, ale zvyšujúcemu množstvu pútnikov už kapacitne nevyhovovala a preto v rokoch 1696 - 1697 k nej pristavili chrámovú loď.
V rokoch 1748 - 1749 previedli obnovu kaplnky, obnova prebehla vďaka iniciatíve vtedajšieho blatnického farára Jiřího Hnátka- počas obnovy došlo aj k vybudovaniu vežičky nad presbytériom a objavenie už spomínaneho vodného prameňa so zázračnými liečivými účinkami.

V období josefínskych reforiem bola kaplnka v roku 1786 uzavretá a predaná. Snahou blatnických občanov bolo kaplnku obnoviť, preto podali žiadosť u cisára Františka I. a následnom vyhovení zo dňa 17. marca 1815 sa podarilo kaplnku znova obnoviť. Podmienkou bolo, že kaplnka bude obnovená z nákladov blanickej obce, ktorá sa zaviaže nielen k obnove, ale aj k starostlivosti na všetky časy. Kaplnku po štyroch rokoch opäť požehnali strážnickým dekanom a začali sa v nej opäť konať bohoslužby.

Kaplnka je dnes jednoloďovou stavbou, je vyzdobená dielami miestnych ľudových umelcov. Kaplnke dominuje hlavný oltár novovystavaný v roku 1904. Tvorí ho obraz sv. Antonína s Ježiškom a anjelmi vznášajúcich sa nad Blanickou horou od Františka Hánu, ktorý ho namaľoval na strop presbytéria. V roku 1888 venoval staviteľ Slovák zo Strážnice kaplnke plastiku Večera Pána, ktorá sa nachádza pod spomínaným obrazom, maľbou.

V jednom z bočných oltárov je soška Panny Márie Hostýnske. Soška je z roku 1917 a do kaplnky sa dostala z priania zbožných žien z Blatničky, bola posvätená na Hostýne a odtiaľ ju do kaplnky osobne priviezol blatnický farár.

K popularite tohto pútnického miesta prispel aj známy maliar Joža Uprka, rodák z neďalekej Hroznové Lhoty, ktorý namaľoval obrazy zachytávajúce atmosféru blatnických púti.

Z bočnej strany je vstup do predajničky kníh a suvenírov spojených hlavne s týmto miestom. Neďaleko vchodu je pamätná tabuľa venovaná Jožovi Uprkovi. V jednej časti je pristavaný ku kaplnke prístrešok, pod ktorým je umiestnená socha sv. Antonína. O kúsok ďalej stojí drevený kríž misii.
Na druhej strane kaplnky mi do očí padli hneď tri umývadla pekných tvarov, ktoré boli funkčné.

Pri kaplnke sa nachádza pomerne veľké parkovisko. Kaplnka ako aj jej okolie sú pekne upravené. Pod kaplnkou sa nachádza kaštanová aleja smerujúca k obci Blatnice pod Svatým Antonínkem. Nechýbajú ani menšie sakrálne objekty - kamenný kríž, krížová cesta, niekoľko sôch. Súčasťou areálu je pódium a hľadisko pozostávajúce z drevených lavíc, nechýbajú udržiavané WC.