Loading...
Na Námestí ČSA v Českom Těšíne som bola prvýkrat vo večerných hodinách a veľmi sa mi námestie páčilo. Najzaujímavejšou budovou je radnica, postavená po vzniku Československa, kedy sa Tešín rozdelil na Český Těšín a Těšín v Poľsku. Kedže hlavné námestie a historická časť boli pridelené Poľsku, v českej časti si museli vybudovať námestie nové. Chcela som sa sem niekedy vrátiť a preto sme si naplánovali na jednu sobotu výlet do tejto časti Slezka. Bohužiaľ počasie nám neprialo a tak sme námestie prešli rýchlejšie ako som si predstavovala.
Český Těšín je sliezke mesto v okrese Karviná. Žije v ňom asi 25.000 obyvateľov, kde poľská menšina v roku 2001 predstavovala 16,1 % obyvateľov a 4,4 % bolo slovenskej národnosti. Mesto leží na ľavom, západnom brehu hraničnej rieky Olše.
Mesto bolo v roku 1920 rozdelené na dve časti - priemyselná časť mesta Saská kupa, ktorá vznikla na prelome 18. a 19. storočia bola pridelená novovznikajúcemu Československu a historická časť Poľsku.
Rozdelením Těšína došlo k úpadku mesta čo sa týkalo jeho významu v regione a zabrzdeniu jeho vývoja. Poľský Těšín stratil dôležité železničné spojenie a priemysel a Český Téšín bol odrezaný od historického centra, správnych úradov a kultúrnych zariadení. Preto bolo treba začať s vybudovaním týchto chýbajúcich inštitúcii a vzniklo tak námestie, ktoré sa mi tak páčilo.
Námestie v Českom Těšíne má dĺžku 65 m a šírku 118 m. Dominantou Námestia ČSA je radnica. O jej vybudovaní sa rozhodlo v roku 1923. Novorenesančná stavba, vybudovaná podľa návrhu architekta Viléma Richtera z Ostravy stavebnou firmou Eugena Foldy je z rokov 1928- 1929.
Oblúčkový štít s hodinami sa stal predlohou pre logo mesta.
Dĺžka budovy je 54 metrov. Na priečelí sú umiestnené tri pamätné dosky. Na dlažbe námestia je vyznačená pôdorysná stopa domu rodiny Tetlů, na pozemku ktorých bola radnica postavená. Túto dlažbu sa mi podarilo zvečniť na fotografii, aj ked vtedy som netušila čo to znamená.
V strede námestia sa nachádza fontána z roku 2004. Autorom návrhu je Ing. Otomar Ševčík z Přerova. Základnou ideou návrhu je stvárnenie myšlienky súžitia a spolupráce rôznych národnosti, ktoré v tomto regione dlhodobo žijú. Ich zloženie sa menilo podľa doby v ktorej žili. Napr. v roku 1910 tu takmer 61 % obyvateľstva hovotilo nemecky, 32% poľsky a len 2,3% rozprávalo česky.
Námestie ďalej tvoria domy, ktoré obsahujú prvky modernej architektúry medzivojnového obdobia. V Těšíne sa nachádza hojný počet funkciuónalistických stavieb.
Oproti radnici stojí dom Miczka, v ktorom sa nachádzajú obytné priestory i obchody.
Námestie v čase našich návštev bolo pekne vyzdobené muškátmi, osadené lavičkami a stromkami.
Počítam, že ešte raz Český Těšín navštívim a pozriem si ďalšie zaujímavé stavby tohto mesta. Zaujala ma aj budova železničnej stanice. Zaujímavá je vraj aj stavba pošty neďaleko železničnej stanice. Po oboznámení sa s históriou tohto mesta, hlavne s jeho rozdelením, ma bude určite zaujímať aj druhá strana rieky Olše - historická poľská strana.