Svätý Anton - kaštieľ

Turistické cíle • Zámeček

vnútorné nádvorie kaštieľa • Fotografie (29) • Foto: bublinko2

Vstoupit do fotogalerie (29 fotografií)

vstupná brána do kaštieľa

jedno zo štyroch krídiel kaštieľa

Vstoupit do fotogalerie (29 fotografií)

Domiminantou obce Svätý Anton je kaštieľ, nazývaný aj ako Koháriovský kaštieľ.

Kaštieľ Antol je postavený ako neskoro barokovo - klasistický kaštieľ. Je postavený na mieste bývalého opevneného hrádku z 15. storočia za vlády rodu Kazovcov. Na tomto mieste nechal od roku 1744 jeden z príslušníkov rodu Koháryovcov stavať jednoposchodový štvorkrídlovy kaštieľ s obdĺžnikovým nádvorím. Andrej Jozef Koháry oslovil viedenského architekta Jána Entzenhofera, aby mu postavil luxusné šľachtické sídlo. Dokončený bol v roku 1750 a jeho dejiny sú úzko spätou s rodmi Koháry a Coburg. Po vymretí mužskej časti rodu Koháry, sa dcéra vydala do rodiny Coburg. Posledným majiteľom kaštieľa bol Ferdinand Coburg, ktorý už ako 26 ročný sa ujal vlády v Bulharsku. Ovládal 16 jazykov. Rád cestoval, zaujímali ho aj prírodné vedy, rád maloval. Často a rád pobýval na Slovensku, tu v kaštieli ako aj na Muráni. Bol aj dobrým lovcom a zberateľom loveckých trofeji. V pokročilom veku ho 4 sluhovia nosili na špecialne upravenej stoličke, aby sa mohol ešte venovať svojej poľovníckej vášni.

Prevážna časť miestností, chodieb a sál si dodnes zachovala pôvodný interiér z čias baroka, rokoka a empíru. Legenda hovorí o symbolike kalendára, pôvodne mal 4 vchody ako 4 ročné obdobia, 7 arkád, ako dni v týždni, 12 komínov ako mesiacov v roku, 52 izieb ako týždňov v roku a 365 okien ako dni v roku. Dnes už ale tieto symboly na kaštieli nenájdeme, zanikli počas stavebných úprav v 19. storočí.

Je jednou z mála zachovaných architektúr s uceleným interiérovým vybavením dokumentujúcim spôsob života vysokej uhorskej šľachty, ktorej členovia prenikli do európskych panovníckych rodín. Ako majitelia rozsiahlych lesných majetkov
s tradičným záujmom o lov a organizovanie pravidelných poľovačiek prispeli k atraktívnej výzdobe interiéru prostredníctvom vzácnych trofejí, zbierky zbraní, umeleckých diel, predmetov a historichej literatúry s poľovníckou tematikou.

Dnes sa v kaštieli nachádza múzeum, ktoré vzniklo v roku 1962, kedy tu premiestnili zbierky lesnického a drevárského múzea zo Zvolena. Sedemdesiate a osemdesiate roky minulého storočia sa v Lesníckom, drevárskom a poľovníckom múzeu v Antole niesli v znamení budovania depoozitárov a inštalovania expozícii. V roku 1996 pribudla nová poľovnícka expozícia s prezentáciou kynológie, sokoliarstva, strelectva, rybárstva. V súčastnosti je Múzeum vo Svätom Antone celoslovenským poľovníckym múzeom v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Na jeho prvom poschodí sú dnes sprístupnené pôvodné interiéry z čias baroka až po druhú polovicu 19. storočia. Jedinou špecializovanou expozíciou múzea kaštieľa je Poľovnícka expozícia, ktorá v 12 miestnostiach zachytáva historický vývoj lovu až do dnešného obdobia. Ďalšie expozície sa venujú sokoliarstvu, poľovnickým zbraniam, kynológii, rybárstvu a poľovníckym predmetom a trofejam.

Medzi najväčší skvost múzea patrí Zlatý salón s interiérom, ktorý venovala Mária Terézia ako časť svadobného daru svojej dcére Márii Antoinette, francúzkej kráľovnej - pozlátený 24 karárovým zlatom.

Od roku 1985 je kaštieľ národnou kultúrnou pamiatkou. Posledným obyvateľom kaštieľa bol bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorý tu žil až do roku 1944. O niekdajšom bulharskom cárovi je známe, že bol uznávaným botanikom, mal rád prírodu a všetko, čo s ňou súviselo. Veľmi rád mal ruže, ktoré nechal vysadiť na terasách v parku, nechával si ich voziť až z Holandska. Rád aj maľoval, najmä jemné obrázky chránených a liečivých rastlín. Svoju prvú kresbu namaľoval ako 16 ročný chlapec, poslednú ako 73 ročný muž. K láske k prírode, k botanike a úcte ku všetkému živému viedol aj svoje štyri deti, s ktorými sa rád a často prechádzal po parku.

Kaštieľ môžete navštíviť a pozrieť si ho so sprievodcom buď na malom alebo veľkom okruhu. My sme si vybrali ten väčší okruh. V interieroch kaštieľa sa však nemôže fotografovať, ani za poplatok. Zaujali nás miestnosti, najmä rôzne pekné tapety, ktoré boli vo veľkej miere ručne premalovávané podľa dobových fotografii. V jednej miestosti sa nachádza napr. najväčší biliard v Európe a dve strieborné zrkadlá, jedine v týchto sa človek vidí neskreslene. Zaujala nás aj sedacia súprava, ktorú darovala panovníčka Mária Terézia svojeje dcére Márii Antoinette ako svadobný dar. Poslednými majiteľmi, ako som už písala bol bulharský cár Ferdinand Coburg a jeho brat Filip. Zaujímavé bolo, že sa nikdy nemali moc v láske a tak jeden s rodinou obýval jedno krídlo kaštieľa a druhý druhé, aby sa nemuseli stretávať. Ferdinand Coburg mal so svojou prvou ženou štyri deti, ktoré boli tiež nadané po otcovi, čo sa týka maľovania.

Okolo kaštieľa sa nachádza park, ktorý tiež stojí za videnie. Pozrieť si môžete aj vnútorné nádvorie kaštieľa, bez poplatku.