Pardubice - Pardubický zámok so zachovalým valom a veľkým počtom rôznofarebných pávov
Pri návšteve Pardubíc nás najviac zaujalo historické jadro, ku ktorému patrí aj Pardubický zámok so zachovalým valom, ktorý obopína celú stavbu zámku. Má tvar obdĺžnika na rohoch tvar kruhu, ide o rondoly.
Do areálu zámku sme prišli od Přihrádku. Hneď nás upútala socha koňa, ku ktorej sme zamierili. Ide o sochu z roku 2019 od českého sochára Michala Gabriela, ktorý je aj vysokoškolským pedagógom na Fakulte umenia VUT v Brne. Táto 3 metrová oceľová socha koňa je umiestnená na lúke medzi Přihrádkem a zamockými valmi. Na tomto mieste sa nachádza od apríla 2024. Najmenej na jeden rok je zapožičaná mestu Pardubice.
Od oceľového koňa sme zamierili k samotnému zámku. Najskôr sme sa prešli po upravenom vale. Zaujalo nám pomerne veľké množstvo pávov rôznych farieb - samci sú modro-zeleno sfarbené, hnedé sú pávice a štyri kusy pávov sú celé bielej farby. Všetky pávy na zámku patria k pávom korunkatým (Pavo Cristatus L.). Na zámku sa chovajú od roku 1994 a ich počet je ustálený na 20 kusov. Ich pôvodnou krajinou je India a Srí Lanka. Cez deň sa pohybujú okolo zámku a na noc všetky pávy vylietajú na jeden strom, kde sú chránené pred predátormi. V areáli zámku sme našli ešte kozy holandské.
Po celom areáli zámku a valu sa nachádzajú infopanely s názvom Náučná stezka zámeckého valu. Na jednom z nich sme sa dočítali zaujímavosti o dvoch delách umiestnených na vale. Ide o tzv. varhanové delá alebo varhany. Delá, ktoré boli umiestnené pri zámku mali nielen brániť zámok, ale aj demonštrovať moc pánov z Perštejna. V roku 1560 bolo na zámku 83 delových hlavní namontovaných na 39 lafetách. 8 diel s 50 hlavňami tzv. varhanové delá stáli priamo na valoch, odkiaľ mierili na jedinú prístupovú cestu vedúcu k zámku. Varhanové delá mali niekoľko hlavní uložených vedľa seba, niekedy aj v radoch nad sebou. Na valoch sa dnes nachádzajú dve makety varhanových del vyrobených v roku 2017, pričom pri výrobe vychádzali z dobových nákresov a popisov z inventára pernšejnskej zbrojnice z roku 1560.
Na jednom rondone sa nachádza veľký stan, k čomu slúži neviem, v čase našej návštevy bol uzatvorený. Ďalšie dva rondoly sú osadené lavičkami.
Niečo z histórie zámku :
Prvé panské sídlo v podobe tvrdze na mieste dnešného zánku sa predpokladá v 13. storočí. Išlo o vodný hrad. Jeho podoba nie je známa.
Po roku 1491 nový majiteľ panstva moravský veľmož Vilém z Perštejna preniesol hlavné rodové sídlo do Pardubic. Svoj nový domov vystaval v štýle neskorej gotiky. V prestavbe už s prvkami renesancie pokračovali jeho synovia Vojtěch a Jan. Na začiatku 16. stor. zámok vyrástol o jedno poschodie, získal aj cennú výzdobu interiéru.
Zaujímavý je vstupný portál vytvorený v rokoch 1529 - 1538 a osadený v roku 1541. V roku 1543 bol dokončený kamenný most, ktorý spája zámocku budovu a vnútorným nádvorím.
Perštejnové predali zámok a panstvo v roku 1560 kráľovi. Posledné významnejšie úpravy sú z konca 70.rokov 16. storočia.
Posledná rekonštrukcia zámku prebehla v rokoch 2019 - 2021 kedy vznikli nové výstavné priestory a interaktívna expozícia Pernštejnská rezidencia - najstaršia renesancia v Čechách.
Po prechádzke po vale sme sa išli pozrieť na vnútorné nádvorie zámku, kde sme si trocha v peknom zámockom prostredí oddýchli. Vo vnútri zámku sme neboli.
Zámok s valom vytvára pekné prostredie k prechádzke. Čo sa týka zachovania a rozlohy nemá tento typ objektu v strednej Európe obdobu. Dnes je vlastníkom zámku Pardubický kraj a sídli v ňom Východočeské múzeum, Východočeská galéria a pobočka Národného pamiatkového ústavu.
V roku 2010 bol zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.