Loading...
Pri návšteve Pardubíc nás najviac zaujalo historické jadro, ku ktorému patrí aj Pardubický zámok so zachovalým valom, ktorý obopína celú stavbu zámku. Má tvar obdĺžnika na rohoch tvar kruhu, ide o rondoly.
Do areálu zámku sme prišli od Přihrádku. Hneď nás upútala socha koňa, ku ktorej sme zamierili. Ide o sochu z roku 2019 od českého sochára Michala Gabriela, ktorý je aj vysokoškolským pedagógom na Fakulte umenia VUT v Brne. Táto 3 metrová oceľová socha koňa je umiestnená na lúke medzi Přihrádkem a zamockými valmi. Na tomto mieste sa nachádza od apríla 2024. Najmenej na jeden rok je zapožičaná mestu Pardubice.
Od oceľového koňa sme zamierili k samotnému zámku. Najskôr sme sa prešli po upravenom vale. Zaujalo nám pomerne veľké množstvo pávov rôznych farieb - samci sú modro-zeleno sfarbené, hnedé sú pávice a štyri kusy pávov sú celé bielej farby. Všetky pávy na zámku patria k pávom korunkatým (Pavo Cristatus L.). Na zámku sa chovajú od roku 1994 a ich počet je ustálený na 20 kusov. Ich pôvodnou krajinou je India a Srí Lanka. Cez deň sa pohybujú okolo zámku a na noc všetky pávy vylietajú na jeden strom, kde sú chránené pred predátormi. V areáli zámku sme našli ešte kozy holandské.
Po celom areáli zámku a valu sa nachádzajú infopanely s názvom Náučná stezka zámeckého valu. Na jednom z nich sme sa dočítali zaujímavosti o dvoch delách umiestnených na vale. Ide o tzv. varhanové delá alebo varhany. Delá, ktoré boli umiestnené pri zámku mali nielen brániť zámok, ale aj demonštrovať moc pánov z Perštejna. V roku 1560 bolo na zámku 83 delových hlavní namontovaných na 39 lafetách. 8 diel s 50 hlavňami tzv. varhanové delá stáli priamo na valoch, odkiaľ mierili na jedinú prístupovú cestu vedúcu k zámku. Varhanové delá mali niekoľko hlavní uložených vedľa seba, niekedy aj v radoch nad sebou. Na valoch sa dnes nachádzajú dve makety varhanových del vyrobených v roku 2017, pričom pri výrobe vychádzali z dobových nákresov a popisov z inventára pernšejnskej zbrojnice z roku 1560.
Na jednom rondone sa nachádza veľký stan, k čomu slúži neviem, v čase našej návštevy bol uzatvorený. Ďalšie dva rondoly sú osadené lavičkami.
Niečo z histórie zámku :
Prvé panské sídlo v podobe tvrdze na mieste dnešného zánku sa predpokladá v 13. storočí. Išlo o vodný hrad. Jeho podoba nie je známa.
Po roku 1491 nový majiteľ panstva moravský veľmož Vilém z Perštejna preniesol hlavné rodové sídlo do Pardubic. Svoj nový domov vystaval v štýle neskorej gotiky. V prestavbe už s prvkami renesancie pokračovali jeho synovia Vojtěch a Jan. Na začiatku 16. stor. zámok vyrástol o jedno poschodie, získal aj cennú výzdobu interiéru.
Zaujímavý je vstupný portál vytvorený v rokoch 1529 - 1538 a osadený v roku 1541. V roku 1543 bol dokončený kamenný most, ktorý spája zámocku budovu a vnútorným nádvorím.
Perštejnové predali zámok a panstvo v roku 1560 kráľovi. Posledné významnejšie úpravy sú z konca 70.rokov 16. storočia.
Posledná rekonštrukcia zámku prebehla v rokoch 2019 - 2021 kedy vznikli nové výstavné priestory a interaktívna expozícia Pernštejnská rezidencia - najstaršia renesancia v Čechách.
Po prechádzke po vale sme sa išli pozrieť na vnútorné nádvorie zámku, kde sme si trocha v peknom zámockom prostredí oddýchli. Vo vnútri zámku sme neboli.
Zámok s valom vytvára pekné prostredie k prechádzke. Čo sa týka zachovania a rozlohy nemá tento typ objektu v strednej Európe obdobu. Dnes je vlastníkom zámku Pardubický kraj a sídli v ňom Východočeské múzeum, Východočeská galéria a pobočka Národného pamiatkového ústavu.
V roku 2010 bol zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.