Rakúsko - Poysdorf kostol sv. Jana Krstiteľa
Turistické cíle • Památky a muzea • Kostel
Barokový farský kostol svätého Jana Krstiteľa v dolnorakúskom meste Poysdorf bol podľa kostolnej kroniky postavený v roku 1458 na mieste, kde pravdepodobne už v 12. storočí stála kaplnka alebo malý kostolík. Nie je úplne jasné, či došlo k obnove starého kostolíka, alebo k výstavbe nového. Kostol z roku 1458 začal byť časom malý, pretože k Poysdorfu patrili i okolité dediny a z tohto dôvodu sa v roku 1629 rozhodlo, že bude postavený nový farský kostol. Nový kostol bol dokončený v roku 1635, pokrývku jeho strechy tvorila najskôr slama a neskôr šindeľ, kostolná veža bola pomerne nízka. K jeho vysväteniu došlo o päť rokov neskoršie, v roku 1640.
V roku 1645 o Kvetnej nedeli mesto Poysdorf obsadili Švédi a kostol neskôr prestavali na pevnosť. Kostolné opevnenie bolo zosílené mocnou obrannou stenou a strieľňami, kde sa dalo dostať cez padací most v dobe tureckého nebezpečenstva v roku 1677. Tieto opevnenia nechal v roku 1825 odstrániť vtedajší farár. Vzhľad bývalého opevneného kostola dnes už pripomína iba časť jeho obranného múru.
Úprava veže, jej výšky a zhotovenie jej borokovej čapice prebehla v roku 1864, k rozsiahlej renovácii kostola došlo v roku 1935. Aj dnes prebiehajú na kostole opravné práce.
Kostol je jednoloďová, ranno baroková stavba s vežou v jeho južnej časti a ukončená polkruhovou aspidou a šiestimi bočnými nikami. Na jeho južnej fasáde je portál s kamennou sochou patrona kostola, sv. Jana Krstiteľa. V štítovej nike na západnej fasáde je umiestnená Madona. Okolie kostola tvorí cintorín, ktorý slúžil od roku 1677 do roku 1889. V múre cintorína sú zamurované staré náhrobné kamene, ktorých väčšina pochádza z 1. polovice 18. storočia.
Zariadenie kostola je neskoro barokové a pochádza hlavne z 2. polovice 18. storočia. Obraz v hlavnom oltári znázorňuje Ježiša Krista so svätým Janom Krstiteľom, tento obraz pripisujú škole maliara Martina Johanna Schmidta. Nad oltárnym obrazom sa vznáša Boh Otec, na oltári sú ešte umiestnené sochy apoštolov sv. Petra a Pavla. Kazateľnica je z čias približne okolo roku 1770, je bohato zdobená figurálnym dekortom. Patrón kostola sv. Jan Krstiteľ je umiestnený na strieške kazateľnice, na korpusu kazateľnice je okrem iného i relief Dobrého Pastiera. V presbytériu kostola sú štyri sochy sv.Leopolda, sv. Floriána, sv. Jana Nepomuckého a sv. Karola Boromejského. Chórove lavice sú zdobené bohatým akantovým dekorom a sú z bývalého kapucínského kláštora, datujú sa k roku 1657, lavice v lodi sú mladšie, z roku 1776. Hlavný barokový organ je z roku 1796, prestavaný bol v roku 1937. V bočných oltároch, ktoré sú doplnené sochami sú Matky Božej, sv. Františka z Assisi, sv. Jozefa a sv. Bernarda z Clairvaux. V nike oltára sv. Františka z Assisi sa nachádza obraz Panny Marie Vranovskej, je to z vďaky miestného obyvateľstva za ochranu pred morom. Štyri barokové sochy sv. Floriana, sv. Antonína Paduánskeho, sv. Františka Xaverského a sv. Jána Nepomuckého, ktoré pôvodne stáli na moste pri Radnici, dnes stoja na schodisku ku kostolu.
Od kostola je pekný výhľad na mesto a okolie.