Teplice - Dom č.p. 1364/12 ul. Jiřího Wolkera
V radovej zástavbe na ulici Jiřího Wolkera v podkrušnohorskom kúpeľnom meste Teplice je niekoľko skvostov, budov s krásnymi uličnými fasádami, štukovou výzdobou. Patrí k nim aj dvojposchodový secesný dom postavený v rokoch 1901 - 1902. Tento dom si v období novej urbanistickej prestavby severovýchodnej časti mesta Teplice na začiatku 20. storočia nechal postaviť známym teplickým staviteľom Maxom von Loosom Emanuel Herschmann.
Dvojposchodový murovaný dom má v pôdoryse tvar obdĺžnika.
Dom s uličnou bohatou štukovou výzdobou má v prízemí štyri okná, vchod je v jeho ľavej časti.
Biele vchodové dvere sú dvojkrídlové, drevené s rámovou konštrukciou. Nad zaujímavými dverami je portál. Prízemie je od prvého poschodia oddelené profilovou rínsou.
Prvé poschodie tvorí stredový arkýr po stranách s dvoma zastrešenými balkonami. Arkýr a balkóny sú uchytené na zdobených konzoliach. Arkýr je zdobený peknou štukovou výzdobou s rastlinnými motívami. V dolnej časti v strede arkýra sa nachádza lýra, pod lýrou je z každej strany ryba s otvorenou tlamou, po stranách lýry je spolu šesť slnečníc. Po stranách arkýra sa nachádzajú po dva stromy s koreňmi, kmeňmi, vetvičkami a kvetmi.
Po stranách arkýra jú zastrešené balkóny. Zábradlie balkóna je murované, členené na tri časti, ktorých stred je vyzdobený kvetmi a kovovou mriežkou. Horná časť balkóna je zaklenutá oblúkom nad ktorým je šesť stĺpikov, ktoré sú zdobené kvetinami. Zvyšné dve okná prvého poschodia sú zdobené bohatou štukovou výzdobou, hlavne v jej hornej časti, kde sa nachádza hlava človeka a z každej strany sú tri kvety, pravdepodobne maky.
Druhé poschodie je tvorené arkýrom a dvoma jednoduchšími balkónmi. Nad oknom arkýra je hlava ženy. Po ľavej a pravej strane sú po tri slnečnice. Balkóny sú sčasti murované, stred je vyplnený zdobenou kovovou mrežou. Nad všetkými štyrmi oknami druhého poschodia je už jednoduchšia štuková výzdoba.
Dom má plochú fasádu ukončenú hlavnou profilovou rímsou, má sedlovú strechu. Exteriér a interiér domu si dodnes zachovali svoju identičnosť, autentitu estetického a remeselnického riešenia z obdobia začiatku 20. storočia.
Budova je od 3. mája 1958 pamiatkovo chránená.