Žilina - Katedrála Najsvätejšej Trojice a Burianova veža

Turistické cíle • Kostel

kostol Najsvätejšej Trojice a Burianová veža • Fotografie (39) • Foto: ivetka

Vstoupit do fotogalerie (39 fotografií)

bočná kaplnka

Burianová a kostolná veža

Vstoupit do fotogalerie (39 fotografií)

Jedným z najstarších a najvýznamnejších objektom v meste Žilina je katedrála Najsvätejšej Trojice. Tento rímskokatolícky kostol, Žilinčanmi nazývaný aj Farský kostol je postavený nad námestím Anreja Hlinku, na východnom okraji historického jadra mesta.
Kostol je pôvodne gotický, po prestavbe má renesančný charakter. Je to trojloďová stavba s kostolnou vežou. Hlavný oltár je zasvätený Najsvätejšej Trojici, oltárny obraz je dielom Jozefa Božetěcha Klemensa z roku 1870. Obraz na hlavnom oltári znázorňuje Najsvätejšiu Trojicu, na bočných oltároch je Nepoškvrnené Počatie a Ukrižovanie. Organ kostola je z roku 1936, zhotovila ho firma Bratia Rieger v Krnove.
Pod kostolom sa nachádza 6 krypt, 7 je pod pristavenou kalváriou z roku 1699 na východnej strane kostola. Podľa posledných archeologických výskumov stál v Žiline farský kostol už v polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza už z roku 1400, kedy bol zasvätený Panne Márii.

Okolo roku 1530 dal postaviť u kostola vtedajší majiteľ Žiliny Burian Světlovský z Vlčnova vežu, ktorá mala slúžiť ako pevnostný objekt. Dokončil ju v roku 1540 Rafael Podmanický. Jej pôvodný názov bol Nová veža, dnes je to Burianova veža. Hranolovitá viacpodlažná veža v čelnej strane s malými okienkami vysoká 46 metrov pôvodne slúžiaca ako zvonica, dnes už neplní svoj účel zvonice. Veža dostala svoju dnešnú podobu počas úpravy kostola v roku 1890 a v roku 1941 na nej vybudovali nový vyhliadkový ochoz. V súčastnosti je veža sprístupnená pre verejnosť prostrednictvom prehliadok, ktoré organizuje TIK Žilina.

Práve polovici 16. storočia Rafael Podmanický a jeho brat Ján ako ozbrojení lúpežní rytieri dvakrát v rokoch 1540 a 1548 obsadili a vypálili Žilinu a jej kostol prebudovali na pevnosť. Kostol začal slúžiť zasa cirkevným potrebám po prestavbe následného majiteľa mesta Mikuláša Dersffyho, posvätili ho ako kostol Najsvätejšej Trojice. Požiar v roku 1678 kostol úplne zničil, sila ohňa bola tak veľká, že dokázala roztaviť aj zvony z Burianovej veži. Prvú opravu kostola začal v roku v roku 1687 vtedajší žilinský zemepán - palatín Pavol Esterházy a následne v roku 1690 pokračovali na jeho reštaurovaní jezuiti. V roku 1762 ku kostolu pristavili kaplnku sv. Jana Nepomuckého. Dňa 21. júna 1848 takmer celú Žilinu ničil obrovský požiar, ktorý opäť zasiahol aj farský kostol, z ktorého zostala iba ruina. Zhorela jeho strecha, novopostavené veže a celé jeho vnútorné zariadenie, klenba lode kostola sa prepadla až do krýpt. V Novej veži oheň roztavil ďalšie tri najväčšie zvony. Akoby tomu nemal byť koniec, v januári 1858 dielo skázy malo dokonať ešte zemetrasenie. O opravu zničeného kostola sa zaslúžil žilinský deka - farár Andrej Lemeš za pomoci žilinského propošta Štefana Tvrdého, nitrianského kanonika - lektora Juraja Tvrdého a banskobystrického veľprobošta Juraja Budatínskeho. Po rekonštrukcii kostol postihol ďalší požiar v roku 1886, pri ktorom zhorela jeho strecha.
Počas prvej svetovej vojny, v roku 1917 zrekvírovali všetky tri zvony z Burianovej veže, vrátane zvona vážiaceho 1336 kg a použili ich na výrobu zbraní. Po vojne, 15. augusta roku 1924 došlo k slávnostnému vysväteniu nových šiestich zvonov Andrejom Hlinkom a ich následnému umiestneniu do Burianovej veže. Organ kostola je z roku 1936, zhotovila ho firma Bratia Rieger v Krnove.

14. februára 2008 , v deň vzniku Žilinského biskupstva vyhlásili kostol Najsvätejšej Trojice za katedrálu Najsvätejšej Trojice.