Loading...
Železničná stanica Žilina je významných železničným uzlom spájajúcim západ a východ Slovenska a je prepojením aj s Českou republikou. Cez Žilinu prechádzajú dve elektrifikované trate : Bratislava - Košice a druhá trasa vedie do Českej republiky. Okrem nich zo Žiliny vychádza aj neelektrifikovaná trasa do Rajca.
Pôvodná budova železničnej stanice v Žiline súvisí s výstavbou Košicko - bohumínskej železnice, ktorú v rokoch 1867 - 1872 postavila Anglicko - rakúska banka. Železnica bola budovaná z Českého Tešína. V okolí mesta Žilina začali s prácami na stavbe železničnej stanice na jar 1870. Po dokončenej trati do Žiliny dorazil prvý vlak o jedenástej hodine už 20.12.1870 a 8.1.1871 začali z Českého Tešína do Žiliny premávať pravidelné spoje.
Ďalej sa pokračovalo so stavbou železnice v smere na východ a v roku 1872 bola Košicko - bohumínska trasa dokončená.
V roku 1883 bola otvorená Považská trať vedúca do Žiliny zo západu a v roku 1899 otvorili trať vedúcu do Rajca a Žilina sa tak stala významným železničným uzlom.
V rokoch 1939 - 1942 bola na mieste starej výpravnej budovy postavená nová administratívna a výpravná budova podľa návrhu architektov Františka Eduarda Bednárika ( 1902 - 1960 ) a jeho švagra Ferdinanda Čapku ( 1905 - 1987 ).
Interier budovy je dnes obnovený. Staré lavice vyradili, roky si nebolo okrem čakárne kde sadnúť. Dnes sa tu už nachádzajú lavice, ktoré už nie sú z dreva, ale z ocele, ktorá je ale dosť chladná. V budove je aj reštaurácia, čakáreň a novinový stánok a tiež malý stánok s občerstvením.
Oveľa krajšia je pôvodná umelecká výzdoba. Najnápadnejšie sú farebné vitráže, ktoré smerujú do Hviezdoslavovej ulice, ktorá je rovnobežná s budovou stanice. Vitráži je päť. Dve predstavujú ľudí v krojoch z okolia Liptova a Oravy sú od akad. maliara Róberta Dúbravca ( 1924 - 1976 ) z roku 1955 a z Čičmian a Kysúc od akad. maliara Fera Kráľa. Poslednú vitráž s názvom Kraj Žilina vytvorili obaja umelci spoločne v roku 1956.
Na stenách vestibulu visia od šesťdesiatych rokov 20. storočia štyri kovové reliéfy od autorov : jeden od Vladimíra Kompánka ( 1927 - 2011 ), dva od Andreja Rudavského ( 1933 - 2016 ) a autorom posledného diela je pravdepodobne Rudolf Uher ( 1913 - 1987 )
Okrem vchodu do budovy sa dá do interieru budovy a tiež na nástupištia dostať aj podchodom priamo z Národnej ulice. Podchod vedie popod Hviezdoslavovu ulicu.
Neďaleko železničnej stanice je autobusová stanica a tiež stanovisko trolejbusov.