Francúzsko - Paríž - Tuilerijské záhrady - Jardin des Tuileries
Jardin des Tuileries - alebo Tuilerie - Tuilerijská(é) záhrada(y) je verejný park v 1. parížskom obvode. Park leží medzi Námestím svornosti - Palce de al Concorde a Louvrom.
Ide o park vo francúzskom štýle, ktorý je bývalým zámockým parkom zbúraného Tuilerijského paláca.
Niečo z histórie:
Tuilerijské záhrady, kráľovské záhrady Louvru vznikli najskôr v 16.storočí na prianie Kataríny Medicejskej. Niesli sa v duchu renesančnej Itálie. V 17.storočí boli na podnet Ľudovíta XIV. (kráľa Slnko) prepracované v štýle baroka geniálnym záhradným architektom André Le Notre. Toto bolo najslávnejšie obdobie, ktoré záhrady zažili. Do roku 1871 tu stála jedna z kráľovských rezidencii - Tuilerijský palác, v ktorej býval kráľ Ľudovít XIV. pokiaľ sa nepresťahoval do Versailes.
V roku 1871 počas parížskej komúny palác vyhorel. Horel 48 hodín a zostali z neho len kamenné steny, ktoré tu "trčali" až do roku 1882, kedy sa rozhodlo o ich úplnom zničení. Kedže palác uzatváral komplex Louvru, ten sa stal po jeho vyhorení otvoreným komplexom zo západu.
So záhradami je spojených niekoľko historických udalosti :
- v roku 1783 sa odtiaľto prvýkrat vzniesok balón bratrov Mongtgolfierovcov. Jeho prvými pasažiermi boli zvieratá - kohút, baran a kačica.
- v roku 1900 počas olympijských hier v záhradách prebiehali šermiarske súťaže
- počas II.sv.vojny sa v záhradách pestovala zelenina a boli spuštošené spolu s obrovským skladom ovocia a zeleniny
- v 80-tych rokoch minulého storočia boli záhrady obnovené do pôvodného stavu a dnes sa tešia veľkej obľube Parížanov a aj návštevníkov Paríža
Jardin des Tuileries - majú 28 ha a je tu vysadených cez 3.000 stromov.
My sme do záhrad vstúpili od Louvru cez Malý víťazný oblúk. Stredom záhrad prechádza široký chodník Allée Centrale a ten pretínajú tri ďalšie. Prvá je najširšia ulica Avenue du Général Lemonnier ( podľa mapy vyzerá, že pod ňou vedie cesta ) a dve menšie uličky - Allée de Diane a Allée de Castiglione, ktoré pretínajú záhradu na menšie celky.
V záhrade sú dve väčšie jazerá a niekoľko menších rybníčkov. Okrem stromov je tu vysadených veľký počet kvetov. Väčší počet sôch pridáva záhradám na romantike.
Veľmi sa mi páčilo, že okolo jazier je množstvo železných stoličiek, na ktorých si môžete posedieť, trocha si oddýchnuť a pokochať sa vysadenou zeleňou alebo pozorovať ľudí, ktorí prechádzajú okolo.
Tuilerijské záhrady sú zakončené krásnou bránou, ktorá ich oddeľuje od Place de la Concorde, Námestím svornosti. V tejto časti záhrady sme našli niekoľko zaujímavých sôch - čiernu sochu od Raymunda Masona ( 1922 Birmingham - 2010 Paríž ) nazvanú La Foule - Dav ( 1963-1967). Neďaleko nej bola biela socha Monument a Waldeck-Rousseau ( 1846 - 1904 ) - muž s týmto menom bol francúzskym republikánskym politikom, vyštudovaný právnik, ktorý bol aj ministrom vnútra.
Naša sprievodkyňa nás upozornila na sochu André le Notre ( 1613 - 1700 ) - významného francúzskeho krajinného ( záhradného ) architekta, ktorý pôsobil až do svojej smrti u kráľa Ľudovíta XIV. a upravil túto záhradu a tiež navrhol záhrady v Versailes.
Tým, že sa nám trocha zmenil plán. Po nabraní síl, po občerstvení sa sme z Place Saint-Michel zamierili k Louru, kde mala nasledovať jeho prehliadka. Bohužiaľ bol už zatvorený pre veľký počet návštevníkov. Dostali sme rozchod a mohli sme si prehliadnuť Tuilerijské záhrady, čo nám prišlo vhod. Záhrady boli krásne - obdivovali sme pekne upravené záhony kvetín, statné stromy, množstvo sôch a vodných plôch. Dokonca sme odtiaľ prvýkrat počas nášho pobytu videli aj Eiffelovú vežu ( nepočítam bleskový pohľad na ňu z nášho autobusu ).
Park bol plný turistov, ale aj domácich, ktorí ho využívajú k prechádzkam, oddychu alebo športu.
Počas našej návštevy nám aj zapšalo, ale to nič nezmenilo na tom, že záhrady sú krásne a cítili sme sa v nich príjemne.