Loading...
Cieľom nášho sobotného výletu boli Hranice. Cestou sme sa zastavili v Hustopečích nad Bečvou a pred návštevou námestia v Hranicích sme najskôr zavítali ke "Kostelíčku", v 19. storočí sa často používal názov "Kostelíček pod lesem".
Ide o komplex sakrálnych stavieb, ktoré sa nachádzajú asi 2 km od centra mesta.
Do objektu sa vstupuje neskororenesančnou vstupnou bránou z konca 16. storočia.
Najdominatnejšou sakrálnou pamiatkou je kostol Narodenia Panny Márie. Dátum vzniku kostolíčka nie je jasný, ale už od roku 1595 slúžil minimálne ako kostol cintorínsky. Podľa miestne tradície bol vystavaný zakladateľom Hraníc mníchom Jirekem ( †1209 ), ale prvá písomná zmienka o "bielom kostolíku nad mestom" je z roku 1492. V roku 1595 bol kostolík nahradený rozsiahlejšou stavbou, ktorá sa zachovala dodnes. Sakristia bola pristavaná v roku 1781.
Kostol je gotickou murovanou jednoloďovou satvbou o rozmeroch ( 29 x 10 ) m. Na gotický pôvod poukazuje aj kruhové okno presbytéria ( kňaziska ), ktoré je dnes zamurované a opatrené krížom s dátumom MDXCV ( 1595 ). Okná kňaziska majú novogotickú vitráž a sú z obdobia opráv kostola v 19. storočí resp. z roku 1914.
Interiér kostola sme nevideli, ale dočítala som sa, že sa v ňom nachádzajú prvky renesančné, barokové aj novogotické. Na hlavnom oltári je obraz Narodenia Panny Márie z roku 1781 ( premaľovaný v roku 1802 ). Po stranách lode u víťazného oblúka sú dva ďalšie oltáre.
V kostole sú dva zvony, väčší 500 kg sa volá Mária Mater je z roku 1502 a menší Anna Catharina z roku 1503.
V roku 1900 boli pred kostol dovezené staršie sochy sv. Cyrila a Metoda.
Ranobaroková kaplnka sv. Antona Paduánskeho sa v prameňoch prvýkrát spomína v roku 1658, kedy bola opravovaná. V roku 1786 v rámci jozefovských reforiem bola odsvätená. V roku 1824 bola na popud niekoľkých hranických mešťanov opravená a vrátená na bohoslužobné účely.
Za kaplnkou bola kedysi jaskyňa, ktoráslúžila ako obydlie miestnych pustovníkov.
Kaplnka sv. Magdalény je malou kaplnkou z roku 1824.
Cintorín s ohradným múrom so 14 kaplnkami krížovej cesty. Krížová cesta bola vysvätené v roku 1739 a opravená v rokoch 1868-1869. Cintorín v Kostelíčku existoval už v 15. storočí, kedy tu boli pochovávaní príslušníci hranickej jednoty bratskej. Najstaršie dochované náhrobné kamene sú z druhej polovice 19. storočia.
V areáli sa nachádza aj niekoľko sôch. Najnápadnejšie sú sochy sv. Cyrila a Metoda, ktoré sem boli nainštalované v roku 1900 a to z farného kostola na námestí.
Vedľa kostola sa nachádza novodobá socha sv. Terezia Lisieux a na začiatku cintorína, pred kostolom je kamenný kríž - socha Kalvárie z roku 1786. Ďalšie sochy sú súčasťou niektorých náhrobných kameňov.
Infopanel pred vstupom do areálu sa venuje aj miestenemu kultu Matky Božej Hranickej ( MBH ). Socha z lipového dreva je vysoká 114 cm, vznikla v polovici 15. storočia. Najväčší rozmach kultu MBH zažil Kostelík na konci 17. a začiatku 18. storočia, nikdy ale nedosiahol významu veľkých barokových pútnických miest na Morave. Ku koncu 18. st. kult MBH ustupoval, až nakoniec zmizol úplne. Posvätná socha bola umiestnená na bočnom oltári, v miestach kde je dnes oltár s obrazom sv. Antona z Padovy. V roku 1953 bola prenesená do hranického farného kostola, dnes sda nachádza v depozitári olomouckého arcibiskupstva.
Ďalšia informácie z panela udáva, že púte sa tu konávajú každoročne o najbližšej nedeli k 13.6. ( na sviatok sv. Antona ), 15.8. ( Nanebovzatie Panny Márie ) a 8.9 ( narodenie Panny Márie ). Vždy o 10.00 hodine.