Loading...
V meste Ostrava, pred budovou Českého, v minulosti Československého rozhlasu sa nachádza na kovovom podstavci nenápadná, približne pol metra vysoká bronzová socha k pamiatke muža, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou Nežnej revolúcie, vlastencom, básnikom, pesničkárom, rebelom, Karla Kryla.
Karel Kryl, československý pesničkár, nazývaný aj,"básnik s kytarou", sa narodil 12. apríla 1944 v Kroměříži v rodine knihtlačiarov, jeho otec i dedo boli knihtlačiarmi, v 50. rokoch ich rodinnú firmu komunisti zlikvidovali.
Karel sa vyučil hrnčiarom, začal sa ale venovať hudbe a poézii. Jeho prvou vydanou pesničkou bola Nevidomá dívka. Jeho prvá vydaná gramofonová platňa s titulnou pesničkou ,,Bratříčku, zavírej vrátka,, bola vydaná pol roka po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.
Z Československa Karel Kryl emigroval 9. septembra 1969, usadil sa v Mníchove. Bol spolupracovníkom rádia Slobodná Európa. Naspäť, domov, do Československa sa vracia 30. novembra 1989, aby sa zúčastnil pohrebu svoje mamy. Aj napriek tomu, že mal stále československé občianstvo, cestoval na takzvané humanitárne vízum, ktoré mu zohnal jeho priateľ opát Opasek.
4. decembra spieval počas manifestácie na Václavskom námestí z balkóna knižného vydavateľstva Melantrich spolu s Karlom Gottom československú hymnu. Na dlhšiu dobu sa do Československa vrátil až po Nežnej revolúcii. Po krátkodobom nadšení z Nežnej revolúcii začínal postupne cítiť sklamanie, že sa veci nedejú tak, ako si ich predstavoval. Na začiatku 90. rokov Karel Kryl zverejňuje kritickú pieseň Sametové jaro, ďalšiu kritiku na vývoj v republike prejavil v albumoch Monology, Demokracia. Otvorene kritizoval prezidenta Václava Havla, bol nahnevaný a frustrovaný rozdelením Československa.
Po roku 1993, po veľkom sklamaní a nespokojnosti so spoločenskou situáciou, celkovým smerovaním a politickou reprezentáciou sa rozhodol v Českej a Slovenskej republike už ďalej neangažovať. Znechutený a sklamaný sa rozhodol vrátiť zo ,,svojej,, vlasti späť do Mníchova, kde počas silnej bolesti v hrudi na ulici upadol do bezvedomia, z ktorého sa už bohužiaľ neprebral.
Zomrel 3. marca roku 1994 v Mníchove vo veku 49 rokov po ťažkom infarkte. Ťažký infarkt bol oficiálnou príčinou jeho smrti, jeho rodina a priatelia boli presvedčení, že sa skôr utrápil rozpadom svojej vlasti a pochovaním viery a ideálov v lepší život československého národa. Zádušnu omšu na jeho pohrebe v kostole sv. Markéty celebroval jeho priateľ opát Anastáz Opasek za účasti viac ako 4 tisicov ľudí, ale za neúčasti politikov a prezidenta Václava Havla. Pochovali ho na Břevnovskom cintoríne.
Jeho piesne zľudoveli a stali sa symbolom boja proti totalite. Aj napriek tomu, že jeho piesne boli zakázane a on musel svoju vlasť opustiť, jeho piesne ostali posolstvom a jeho pieseň ,,Bratříčku, zavírej vrátka,, sa stala hymnou ľudí túžiacich po slobode.
Socha sa nachádza pred Českým rozhlasom Ostrava, s ktorým Karel Kryl úzko spolupracoval. V 60-tych rokoch 20. storočia, v rokoch 1967 - 1968 v Československom rozhlase pracoval, nahrál v rozhlase niekoľko svojich piesni, aj svojú prvú ,,Bratříčku,,. Socha ho zachytáva v okamihu ako vychádza z rozhlasu, stojí na asi 2 metrovom podstavci z nerezu. Socha má symbolizovať slobodu slova a demokracie.
Bronzovú sochu pesničkára Karla Kryla zhotovil sochár David Moješčík, ktorý je aj autorom už dvoch sôch umiestnených v Ostrave. Ide o sochu spevačky Věry Špinarovej a skladateľa Leoša Janáčka. Sochu Karla Kryla odhalili pred rozhlasom 27.6.2018 za prítomnosti aj Karlovho brata, Jana Kryla.